Teória všetkého: 4 diel
Vylučovacou metódou k Absolútnej Pravde

Čo ale vidím ako dosť zásadný problém, obzvlášť pre ľudí, ktorí sa snažia o duchovný pokrok, je fakt, že v prítomnosti nevieme konfrontovať to, čo zažívame s minulosťou ani budúcnosťou, a nevieme teda porovnávať, rozlišovať, a teda ani zapájať inteligenciu. Inými slovami, sme odkázaní na myseľ a naše zmysly a na rutinu – rituál, ktorý máme zautomatizovaný. Takému stavu sa vraví byť „mentálny“, alebo sentimentálny (senti – zmysly, mental – myseľ). Povahou mysle je, že jediné kritérium, ktoré pozná je to, či je jej niečo príjemné alebo nie. Čiže, prežívam prítomný okamih šťastne, alebo nešťastne, bez ohľadu na kontext, konsekvencie, reakcie, ktoré z toho môžu plynúť. Teraz si „užívam“ a po mne môže prísť aj potopa. Čo bude zajtra, budem riešiť až zajtra a môžu padať aj traktory z neba, ale je mi to jedno. Vychutnávam si každý okamih… V kombinácii s hedonistickou filozofiou, že žijeme len raz, to má veľmi závažné morálne a praktické dôsledky.

V realite môžeme vidieť, že aj keď takéto občasné „vypnutie“ má svoje terapeutické a relaxačné opodstatnenie, v skutočnosti sa ale racionálne ľudské činy riadia pravým opakom, a to inteligenciou, plánovaním a chápaním kauzality (od jednoduchého chápania príčiny a dôsledku v hmotnom svete, až po karmické zákonitosti). Keď si niekto myslí, že dokáže žiť len tu a teraz trvale a idealisticky si to zvoliť ako prístup k životu ako takému, tak by nemohol ani len chodiť do práce, lebo aj to si vyžaduje kauzalitu – chodím do práce a robím niečo, čo mi nemusí byť v tomto momente najpríjemnejšie (z hľadiska senti-mentality), ale za to v budúcnosti dostanem výplatu, a môžem cez víkend robiť niečo príjemné. Na rovnakom racionálnom plánovaní je postavená väčšina vecí v našom živote, od odkladania potravín do chladničky, až po štúdium na škole.

Hypotetický myšlienkový postup:

• Ako fungujú materialisti, a že málokto z nich sa zamýšľa nad skutočným zmyslom života (čítaj článok)
• Je veľa tých (ezoterikov), ktorí svoj materializmus a sebectvo prezliekajú za duchovno (čítaj článok)
• V materializme nás podporuje fanatická veda s jej modernou nepodloženou vierou, tvrdiac, život pochádza z hmoty (čítaj článok)

Veľmi nepriaznivú budúcnosť nie len pre nás, ale aj pre naše okolie. Preto by práve naopak naše prítomné činy mali mať na zreteli vždy výsledky, ktoré sa s nimi spájajú. Samozrejme, istá koncentrácia na plnohodnotné vykonanie činu je potrebná, lebo inak požadovaný výsledok nebude taký, aký chceme, ale práve ten motív a výsledok, za ktorého účelom niečo v prítomnosti konáme, je rozhodujúci. Inak povedané, obetujeme momentálne prítomné šťastie za to, aby sme mohli byt šťastní v budúcnosti, a o to stabilnejšie a udržateľnejšie.

Ale ani vtedy by sme nemali poľaviť a mali by sme obetovať prítomnosti na „užívanie si prítomného okamihu“ len toľko, koľko našej mysli stačí na to, aby bola uspokojená. To sa samozrejme líši u každého jednotlivca, na základe jeho karmy a duchovného pokroku. U pokročilejších je to samozrejme menej a menej, aj keď myseľ z nejakej „potravy“ pochádzajúcej zo zmyslov (a zhora z inteligencie) žiť musí.

To sasamozrejme dá spojiť s karma-yogou, atď… Ale to by už bola iná téma. Postupné regulované ovládnutie mysle a zmyslov dôkladne popisujú Védy a verše zo Šrímad Bhagavatamu.

A čo bude potom? „To predsa nikto nevie“. Alebo „To uvidíme potom“. Ale naozaj? No a o tom, čo uvidíme potom sa pokúsim napísať článok nabudúce.